Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba nie je to isté ako demencia.

Alzheimerova choroba, demencia a strata pamäti sú často považované za jedno a to isté. Len veľmi málo ľudí vie, že demencia je súhrnný názov pre sériu symptómov s veľmi odlišnými príčinami a možnosťami liečby.

Strata pamäti, znížená schopnosť myslieť a posudzovať a dezorientácia patria medzi najznámejšie príznaky demencie. Termín zahŕňa rôzne ochorenia nervového systému. Všetky majú spoločné príznaky mentálneho úpadku, ktoré výrazne zhoršujú postihnutých v ich každodennom živote. Ľudia s demenciou budú mať skôr či neskôr problémy s orientáciou a už sa nebudú vedieť orientovať v známom prostredí. Vyrovnať sa s kedysi známym každodenným životom sa stáva výzvou.
Alzheimerova choroba sa považuje za nezávislé ochorenie a v súčasnosti je najčastejšou príčinou demencie. Zároveň existuje viac ako 100 ďalších príčin demencie okrem Alzheimerovej choroby. Pre terapiu je dôležité presné objasnenie týchto príčin, pretože nie všetky symptómy podobné demencii musia byť spôsobené demenciou.

Alzheimerova choroba a primárne formy demencie

V medicíne sa rozlišuje primárna a sekundárna demencia. Pri primárnych formách demencie (vrátane Alzheimerovej choroby) sa chorobný proces začína priamo v mozgu. Podľa súčasného stavu medicínskeho výskumu sú primárne demencie nezvratné, teda nevratné. Alzheimerovu chorobu spôsobujú škodlivé bielkovinové usadeniny v mozgu, ktoré bránia výmene medzi nervovými bunkami. Niektoré lieky môžu spomaliť progresiu ochorenia. Dnes sa pri liečbe Alzheimerovej choroby a jej vedľajších účinkov používajú predovšetkým takzvané lieky proti demencii. Podporujú funkciu nervových buniek a chránia nervové tkanivo pred nadmernou stimuláciou. 

Cievna demencia – obehové poruchy v mozgu

Ďalšie primárne formy demencie sú takzvaná vaskulárna demencia. Tie sú spôsobené poruchami krvného obehu v malých cievach v mozgu. Ako všetky naše orgány, aj mozog potrebuje na správne fungovanie neustály prísun okysličenej krvi. Keď dôjde k prerušeniu prívodu krvi, mozgové bunky budú mať nedostatok kyslíka a poškodia sa alebo odumrú. Môže k tomu dôjsť v dôsledku náhlej udalosti, ako je mŕtvica, pri ktorej sú časti mozgu náhle odrezané od zásobovania krvou.

Oveľa častejšie je však postupné zhoršovanie prekrvenia mozgu v dôsledku iných ochorení. Napríklad vysoký krvný tlak, ktorý sa roky nelieči, môže poškodiť steny malých krvných ciev v mozgu. Vďaka tomu sú hrubšie a nehybnejšie, čo sťažuje prietok krvi. Krv bohatá na kyslík sa už nedostane do všetkých oblastí mozgu, čo vedie k postupnému nedostatku zásob.

Okrem vysokého krvného tlaku existujú aj ďalšie rizikové faktory vaskulárnej demencie:

• vysoký vek,

• fajčenie,

• cukrovka,

• nepriaznivé hladiny lipidov v krvi.

Cievnej demencii sa teda dá do určitej miery predchádzať znížením, alebo ak je to možné, odstránením rizikových faktorov. Medikamentózna terapia využíva predovšetkým lieky na riedenie krvi a antihypertenzíva.

Sekundárne formy demencie – poruchy pamäti so šancami na uzdravenie

Na rozdiel od primárnych, nezvratných foriem demencie, príčiny takzvaných sekundárnych foriem demencie nespočívajú v samotnom mozgu. Pri sekundárnych formách demencie je demencia výsledkom iného základného ochorenia, ako je metabolická porucha, ochorenie štítnej žľazy, alkoholizmus alebo depresia. Demencia je rýchlo podozrivá najmä u starších ľudí, ak pôsobia zmätene, ťažko sa orientujú a sú aktívni v noci. Toto správanie môže byť spôsobené aj depresiou. Ak je to včas rozpoznané a správne liečené psychoterapeutickými opatreniami a v prípade potreby antidepresívami, šance na uzdravenie sú pre postihnutých dobré.

Avšak aj skúsení lekári ich často ťažko diagnostikujú. Existujú však niektoré znaky, ktoré odlišujú depresiu a demenciu:

• Zatiaľ čo depresívni ľudia sa často sťažujú na svoje utrpenie, pacienti s demenciou svoje príznaky zakrývajú.

• Depresia sa môže zhoršiť už za týždeň a blízki ľudia môžu byť často dosť konkrétni o tom, kedy sa príznaky začali. Demencia sa naopak rozvíja pomaly.

• Depresívni ľudia sa často sťažujú, že ich pamäť úplne vybledne. Ľudia trpiaci demenciou v počiatočnom štádiu si však na vzdialenejšiu minulosť dobre pamätajú.

Liečba a úspech terapie porúch pamäti a podozrenia na demenciu do značnej miery závisia od základného ochorenia. Presné objasnenie príčin je preto nevyhnutné.